Zima v Brne

Skutocnost, ze na Lidickej uz neni po kurvach ani chyru ani slychu, je jasny znak, ze nastala zima.

Interpret s nazorom zakoncil svoje hudobno-edukativne vystupenie slovami: "Tak. A po tejto kokotine uz moze zahrat hocikto hocico." Na podium iniciativne nabiehaju o nic triezvejsi styria mladici a po krcme sa zacnu ozyvat kvilive zvuky popularnej koledy Ticha noc.

Po siahodlhom zamysleni sme sa zhodli, ze jedina aktivita, ktoru je mozno v tomto pekelnom pocasi plnohodnotne vykonavat, je vyvaranie picovin.

Rozvoj osobnosti

- Tak čo Luboško, priznaj sa, koľko pätnástok teraz dávaš dolu?
- Se budeš divit, ale pracuji na svém charakteru. Už 4 měsíce šukám jen jednu ženskou.
- Tú vydatú s deckom?
- Jo jo, přesně tu.


- True story -

Nová Zmenáreň - prekvapivo pozerateľná

Čuduj sa svetu, estévéčka sa pochlapila. V záplave drišľakovín, televíznych inscenácií z roku 1984 a živých panorám bola naša verejnoprávna televízia konečne schopná vyprodukovať reláciu, ktorej sledovanie nevytvára na tvárach divákov zdesenie.

Zmenáreň (najmä staršie diely) som zvykla sledovať vždy, keď som mala akúsi masochisticko-škodoradostnú potrebu zasmiať sa na zohavení už aj tak dosť problematicky vyzerajúcich osôb. Netuším, kto vtedajším stylistom nahovoril, že vlasy môžu vyzerať dobre jedine s ogrcaným melírom a ošklbaným ostrovčekom na hlave a že Terranova ponúka tie najštýlovejšie módne kúsky univerzálne kombinovateľné bez ohľadu na vek či postavu. Celá táto nádhera zvykla byť poprepletaná edukatívno-zábavnými rozhovormi s Marošom Kramárom o fínskej saune, či expertkami na výrobu gélových nechtov s kolotočárskymi motívmi.

Týmto časom však chvalabohu odzvonilo. Homosexuálny stylista v otrhaných akožemaltoupocákaných texaskách bol nahradený návrhárom Borisom Hanečkom, ktorému by som pokojne zverila do rúk moju kreditku (ak by som teda samozrejme mala na účte viac ako 23Kč), za účelom prebrať za mňa bremeno nakupovania handier. Vizážistka Soňa Kunová pravdepodobne tiež vedela, čo robí, výsledok bol fajn, odignorovanie štetca na tiene preto odpúšťam. A veľká poklona patrí kaderníčke s menom Eva Fabiánová, ktorej sa podarilo z ošklbaných vlasov s melírom našim každodenným vytvoriť na hlave grandiózny porast (diel z 26.9.).
Na záver jedno veľké plus Tamare Heribanovej, u ktorej som sa počas sledovania nedočkala ani jednej dementnej zdrobneninky (vlásky, zadoček, líčka...), ako to u moderátoriek podobých relácií väčšinou býva.


Za zvukov Ódy na radosť a vzletu bielych holubíc k nebesám si teda dovoľujem slávnostne zvolať: Zbohom stará Zmenáreň, vitaj nová!


PS: Moje slová chvály možno overiť tu.

pointless profanity

úsmevný úryvok z mojej ostatnej internetovej komunikácie:


Martin Kůs September 5 at 8:46pm
Ahoj nati:) prosimtě jaké je přihlašovací jméno na tom pc jak jsem ti půjčoval a taky jaké je heslo? Děkuju :)

Natalia Svecova September 8 at 5:13pm
servus, si si isty, ze tam bolo prihlasovacie meno? mne sa zda ze nie... ak ale bolo, tak asi najskor natanata heslo a meno nata. uff, to si ma teraz zaskocil, skus tak a napis jak si dopadol

Martin Kůs September 8 at 10:25pm
tak přihlašovací jméno se mi zobrazuje Naťa, ale když zadám heslo natanata tak nic....a nedávali sme tam spolu nějco sprostého jako heslo? nějakou nadávku nebo tak něco?

Martin Kůs September 8 at 10:39pm
tak už dobré nati heslo bylo kokot :-D

Natalia Svecova September 9 at 10:04am
:D :D :D stale sa prekvapujem


plus zistenie posledných dní: lego je výborná vec, káblová televízia taktiež, najmä tv LUX a UPC Express

eurotrip - hajlajty

v nasledujúcom blogovom príspevku som sa rozhodla zhrnúť najsilnejšie zážitky z putovania po trase Brno - Budapešť - Bukurešť - Varna - Istanbul - Sofia - Wien - Brno. siahodlhé osobné výlevy vynechám, poďme na to stručne a výstižne:


- ak vám dojde v hosteli na wc hajzlák, nezdráhajte si utrieť riť uterákom na ruky. (s najvyššou pravdepodobnosťou tam i tak ostane visieť ešte pár dní)

- ak odmietnete, aby vám biele jasnovidné zajačiky vyveštili budúcnosť, budete prekliati

- rovnako vás neminie kliadba pomätenej stareny na moste, ak sa budete lascívne oblečená premávať v pánskej spoločnosti po istanbule

- pozor na pitie na verejnosti, v tomto prípade však platí heslo iný kraj, iný mrav-jednak vám hrozí napomenutie mestskej polícíe (Bukurešť), jednak sa môže stať, že si na vás začne masturbovať falus neznámy postarší turek v parku (Istanbul)

- Gin a domáca slivovica sa nekamarátia

- ak vás chytí v električke revízor a začne od vás vymáhať pokutu, neváhajte sa ohradiť, že vám ide za polhodinu odchádza vlak a že teraz na takéto taľafatky nemáte čas. hlavne nezaplaťte ani korunu, miestni dôchodcovia sa vás istotne zastanú (sofia)

- ak sa začnete zamýšľať, čo zo Sofie by ste si istotne nemali nechať ujsť, majte na pamäti, že by to mal byť v prvom rade vlak (je to totiž mesto, pri ktorom pôsobí aj partyslava ako benátky)


- cesta vlakom Kúty - Bratislava stojí 12 eur, 20 centov a 20 korún českých.


asi by som mala dať aj nejaké fotky, ale v dnešnej dobe internetov si istotne každý aspoň priemerne gramotný užívateľ vie vygúgliť, čo kde ako vyzerá. týmto si dovoľujem môj cestovateľský denníček ukončiť.

juraj bača spadol z traktora

Ľudia mali odpradávna z akýchsi nepochopiteľných príčin potrebu vypĺňať svoj zbytočný život ešte zbytočnejšími aktivitami, akými sú napríklad vydávanie kvílivých zvukov na hudobnom nástroji, platenie za dvíhanie ťažkých vecí, zimné športy, či blogovanie. Tieto aktivity spadajú pod odborný termín koníčky. Je nad Slnko jasné, že kto ich nemá, je naničhodník, darmožráč a lemravé prasa.

V súvislosti s touto tematikou mi prednedávnom napadlo, že niekto by ma mohol na základe mätúcich faktov mylne zaradiť práve do tejto skupiny ľudí. Ale prosím vás! Ja predsa využívam každú sekundu voľných chvíľ naplno, kultúrne a najmä užitočne.
Ako demonštráciu môjho hodnotného trávenia voľného času som sa rozhodla vytvoriť nasledujúci zoznam aktivít, ktoré tvoria náplň môjho života ak nespím/ nehrám sa s potkanmi/ neprežieram sa/ nie som pod vplyvom omamných látok.

- rada si púšťam dookola videá patrika vrbovského, aka rytmusa. moji favoriti sú: toto, toto a toto (čo sa týka vizuálnej stránky veci, nemám veľké nároky, uskromniť sa viem aj obrázkom holej rite)

- fuck my life: humorné anektody a krátke historky z reálneho života, ktoré vždy vnesú slnečné lúče do daždivého dňa.
naposledy zahrialo pri srdiečku:

"Today, on the train, I was sitting next to a cute girl I didn't know. She fell asleep on my lap by accident and I just let her for the whole train ride. This is the closest I've ever been with a woman. FML"

poprípade: "Today, I was having amazing sex with my boyfriend for the first time and I had to hold in a huge fart the entire time. I couldn't get off because I was too busy clenching my butt cheeks. FML"


- gamblenie. keď som si niekoľkonásobnom vysvetľovaní konečne ako-tak zapamätala pravidlá pokra, podarilo sa mi ich udržať v hlave až cca 3 hodiny. toto moje psychické vypätie prinieslo svoje ovocie- neuveriteľných 150 kč ako odmena za obsadenie strieborného miesta, čo mi takmer kompletne pokrylo útratu za alkoholické nápoje toho večera. dokonca som sa začala pohrávať s myšlienkou rozšírenia mojich hazardných aktivít o automaty. brno predsa ponúka toľko možností gamblerského vyžitia...


- mám rada aj kinematografiu. vrelo odporúčam filmársky počin Krvavá hostina, ktorý obsahuje všetky atribúty umelecky hodnotného filmového diela: Rodinná dráma (rozpadávajúca sa babička vo vreci katapultovaná na susednú strechu), Láska (utekajúci nahý trpaslík vyrušený uprostred koitálneho aktu s hompŕľajúcim kabanosom až po kolená), Humor (kojenec vyhodený do vzduchu, zachytený betónovým chodníkom.


- cynické poznámky na zamilované profilové fotky mojich známych na facebooku, pri ktorých sa mi väčšinou pošťastí vyvracať dúhu, prípadne ružového jednorožca (ako majster šaling zvyknú skonštatovať).


- za zmienku istotne stojí aj moja zberateľská vášeň, možno trochu netypická, ale ja sa ňou netajím. nebudem chodiť okolo horúcej kaše, skrátka a prosto: neuveriteľne ma baví zbierať oblečenie, najmä šaty. možnosti vyžitia v tejto oblasti nachádzam najmä v priestoroch označených menom Mango, Zara, Bershka, nezdráham sa však ani prevetraním maminej či starkinej skrine, keď je kríza, zablúdim aj do second handu.




... tento zoznam by mohol ešte pokračovať hodnú chvíľu, ale moja zaneprázdnenosť mi ho žiaľbohu nedovolí dopísať do konca.


PS: ako vlastne súvisí nadpis tohto článku s jeho obsahom? takto.

Max Colour Effect - lepšie ako drátom do oka a to je asi tak všetko

Tak som sa minulý týždeň v Dmke plesla po vrecku a s heslom Očných tieňov nie je nikdy dosť (hlavne, že som včera mala na obed Vifonku), kúpila som si vyššie uvedený produkt v drukos výnos balení tiene + sypký tieň + lesk na pery, a to všetko za ľudových 359 Kč.


Tento produkt by som si rada dovolila zhodnotiť nasledovne:

- tiene: Neviem, ako ostatní, ale ja keď si už kydám mejkap na tvár, chcem, aby to aj bolo vidno. A ak si kúpim zeleno-žlto-oranžové tiene, nemám záujem vyzerať ako chodiaca kampaň za skutočnú krásu. Práve naopak, vôbec mi nebude prekážať, že vyzerám ako andulka a ani korela by mi nevadila (agapornis možno hej, tie sú vraj glupe). Ak si tieto tiene totiž nebudete intenzívnymi trecími pohybmi patlať na oko aspoň 10 minút, nebude ich takmer vôbec vidno, prinajlepšom budete vyzerať, ako keby ste mali na viečkach ľahkú formu žltačky typu B.

- lesk na pery (10 Orange Smack): farba ok, ale kým stihnete dopovedať necelú jednu rozvitú vetu (áno, aj také viem), lesk je nenávratne fuč.

- to zelené púdrové na oko (Party Lime 06): farbí na zeleno, dokonca veľmi sýto zeleno, viacmenej ok, len škoda, že je ho tam tak zúfalo málo.


Dojmy z tejto mojej investície by sa dali zhrnúť obľúbeným konštatovaním mojej starkej, a síce: Hovno hovno zlatá rybka.

Keby som v ten deň bola bývala vedela, že u Bláhovky majú domácu slivku za 10, istotne by som si toto moje bezhlavé rozhadzovanie financií rozmyslela. Rátaj so mnou, ctený čitateľ, 360:10 = 36 poctivých panákov domáceho páleného = stopercentná záruka ducha povznášajúceho večera.



Určiť si priority bola vždy moja silná stránka.

za kredity o handrách - vyhodnotenie

Milý môj 5 a pol pravidelného čitateľa,

semester sa končí, tým pádom nadišiel čas zverejniť odborné akademické hodnotenie tohto môjho školského blogísku (hnusné slovo viem, o to radšej ho používam) na predmet Seminář kritiky a online publicistiky. Najlepšia známka je 1, najhoršia 4.
Cieľom predmetu vraj bolo naučiť nás písať kvalitné publicistické texty (HA-HA).
Ak teda niekoho zaujíma, ako som dopadla:

týždeň 1 - 3

týždeň 2 - 2

týždeň 3 - pán učiteľ nečítali

týždeň 4 - 4 (príliš málo argumentov, zapríčinené požitím príliš veľa vína)

týždeň 5 - tentokrát sa žiadne perly ducha nekonali, víno nedovolilo ani zapnúť počítač, hodnotenie: 0

týždeň 6 - 1-2, neverim

týždeň 7 - 1-2, huňa zabral


Z týchto značne rozporuplnývh hodnotení vyplýva, že publicistické texty písať neviem. Čo však viem, je písať výlevy o hnusnom oblečení, o sedlači a o hitlerovi, týmto smerom sa preto budem uberať aj naďalej. (odvážne to predsavzatie, pokračovať v blogovaní)

A áno, zápočet som dostala.

Čo spája Hitlera, Fica a Paris Hilton?

Predstavte si, že máte 15 cm do výšky, 30 cm do dĺžky a výzorom sa ponášate na zmutovanú vevericu s miestom narodenia Černobyľ. Aby toho nebolo dosť, tak ste majetkom peroxidovej blondíny s IQ 85, ktorá vás vláči medzi podobnú zberbu kade-tade a väčšinu času strávite vopchatý do nechutnej vuittonky. Áno, tak takto nejak vyzerá štandardný model života dnešnej čivavy.

Akoby výzor týchto nešťastných zvierat nebol sám o sebe dostatočným trestom od Boha, Hospodin im naložil na chrbát ešte jedno bremeno. A síce, schopnosť priťahovať osoby typu Paris Hilton, Britney Spears, Judínyová a spol., ktoré si pravdeponobne myslia, že s polomŕtvym cicavcom v kabelke nadobudne ich osobnosť akýsi nový, ľudský rozmer.

Tváriť sa ako človek za pomoci zneužívania zvierat je však fenoménom už dlhšiu dobu. V období druhej svetovej vojny sa na tieto účely zvykli využívať vlčiaky.

Doba pokročila a trend dorazil aj k nám. Čivava je však pravdepodobne ešte ťažko dostupná komodita, na daný účel teda výborne poslúži aj štandardný zlatý retriever.

Video: Náš pán predseda premiér Dr. JUDr. Pán Róbert Fico CSc. s jeho verným spoločníkom Larrym. Na zázname je možné zhliadnuť pána predsedu premiéra Dr. JUDr. Róberta Fica CSc., ako so svojim štvornohým kamarátom trénuje indiánske behy, poprípade mu hovorí, aby slabučko hryzkal.

http://www.youtube.com/watch?v=7gWjwL__exM


Ktovie, ako by to dopadlo, keby prišiel do módy taký potkan...



trendy potk!
kabelka: Flamingopark
model: huňa

za kredity o sedlači

V živote ženy sú momenty, keď si želá mať po ruke plameňomet. Alebo brokovnicu, či aspoň praobyčajnú kolotočársku vzduchovku.

Tak tomu bolo aj onehdá, jednej piatkovej noci, čo by kameňom dohodil, v istom podniku v mojej rodnej Partyslave*. S vidinou nie úplne otrasného večera som sa napriek môjmu odporu k 98 percentám tunajších podnikov vybrala s kamarátkami socializovať do mesta. Asi mám okolo seba akúsi zvláštnu auru, ktorou priťahujem buď toluénových feťákov, jehovistov, alebo hormónmi zmietaných adolescentov v šušťákoch, pretože iné vysvetlenie na to, čo sa nám v ten večer udialo, nenachádzam.

Ako si tak sedíme a rozoberáme životnedôležité témy, ako napríklad, negatívne následky miešania spišskej borovičky s tramínom červeným, z ničoho nič si pri náš stôl bez opýtania prisadla skupinka podgurážených (=ožratých ako doga) mladých mužov.

Na hlave toľko gélu, čo by vydržalo Danovi Nekonečnému na celé turné po východnom Slovensku, úroveň vyjadrovania sa pohybovala niekde zľahka pod cvičeným šimpanzom. Čerešničkou na torte celej tejto vyberanej spoločnosti bola ich neodbitná potreba nadväzovať konverzáciu.

Slušné prejavy nezáujmu z našej strany však boli bezúspešné, nuž chopila sa iniciatívy moja kamarátka K. a v duchu Kto do teba kameňom, ty doňho tehlou, prejavila svoju nevôľu zdieľať s nimi večer spôsobom, za aký by sa nemusel hanbiť ani majster Meliško.

A to evidentne nečakali, lebo v tu ránu do doposiaľ jedného z úlisne úslužných nápadníkov vošla všetka zloba sveta, bravčovú tvár zalial rumenec, div, že mu z nosa nezačali šlahať pekelné plamene, nuž dvihol sa aj so svojimi kolegami na odchod.
Svoju verbálnu retardáciu už však na uzde neudržal a s K. sa rozlúčil slovami:

"... a ty p..a! Ty by si si už mala konečne za..bať, lebo podla mňa si už tak 100 rokov ne..bala!"

K. mu na to so stoickým úsmevom mu odvetila:

" ... je to síce smutné, ale ani nevieš, akú máš pravdu ...", a exla do seba akciovú tequillu za euro, toho večera už 5. v poradí.






*slovná prešmyčka za ktorou sa skrýva pomenovanie hlavného mesta Slovenskej republiky, využívané najmä pri hanlivých opisoch miestneho nočného života

Ed Hardy- značka vytvorená samým Belzebubom, ktorá by si zaslúžila rituálne spáliť nad vatrou zvrchovanosti

Tetovačka za 5 korún od Vietnamca. To asi bola inšpirácia tvorcov tejto pekelnej značky. Alebo si vyšli na vychádzku do ružinovského lunaparku, zriadeného pri príležitosti husacie hody 98, konkrétne maringotka domu hrůzy. Ani na strelnici také hnusné nemajú.

Tak takéto tričká za cenu minimálne 1599 kčs sa u slušných ľudí predávajú. Ba čo viac, oni sa aj kupujú. Lebo vždy sa nájde nejaký chuj, čo si kúpi sprostosť. Celé sa to začalo Horstom Fuchsom a kosmodiskom. Pokračovalo to pásmi doktora Levina a teraz to dorazilo aj k nám. Značka všetkých skoksovaných kalifornských modelko-herečiek- značka Ed Hardy.

Lepšie raz vidieť, ako stokrát počuť, tu je teda fotodokumentácia ostatne vygrcanej kolekcie, indžoj:








perly čerpané z:

http://www.revolveclothing.com/

Do divadla v šušťákoch

V rámci kultúrneho obroďovania mojej, v poslednej dobe značne otrlej mysle, prikývla som na pozvanie kamaráta Ivánka do Janáčkovho divadla.

Cieľ misie: vypočujeme si Český Filharmonický Sbor Brno, konkrétne Mahlerovu „Tragickú“, budeme sa tváriť, že nás to baví a že tomu rozumieme a po skončení sa s príjemým katarzným pocitom poberieme domov.

Tento odstavec pravdepodobne nikoho nezaujíma, prejdime teda ku gru veci.

Človek nemusí byť redaktorom Vogue, aby v ten večer postrehol do očí bijúcich spoluobčanov, ktorí sa svojím zjavom, slušne povedané, značne líšili od zvyšku návštevníkov.

Čiže, ak patríte medzi ľudí, ktorí si na filharmóniu oblečú:

• - pokrkvanú zažltnutú košeľu, v ktorej pripomínate zmrzlinára z cukrárne v Hnúšti nad Žitavou

• - deravé rifle z Kenvela, rok výroby 1996

• - trekingovú obuv, v ktorej vyzeráte, ako by ste si práve odskočili od táboráku, špekáčikov a trampských odrhovačiek Jarka Nohavicu

• - nedáte si ani tú námahu, aby ste svojej fyzickej schránke dopriali aspoň základnú dávku hygieny (t.j. - prostredníctvom mydla a vody - áno, aj taká vec existuje - obmedzíte svoj telesný pach na minimum)

… v tom prípade sú nasledujúce riadky mierené na vás, priatelia.

Neviem ako vy, ale pre väčšinu ľudí je návšteva takého kultúrneho podujatia, akým je napríklad koncert vážnej hudby, udalosťou výnimočnou a zároveň príležitosťou si na seba konečne navliecť aj niečo iné ako ultimátnu kombináciu tričko-rifle-tenisky. Pre mnohé ženy je práve myšlienka „veď to si oblečiem do divadla niekedy“ spúšťacím mechanizmom nekontrolovateľných investícií peňazí do v poradí už x-tých šiat v priebehu mesiaca.

Jedna vec je mať zo svojho výzoru dobrý pocit, druhou je však fakt, že inštrumentalisti ČFSB sa 2 hodiny namáhajú na pódiu vo frakoch a šatách aj pre vás, čo ste dostali od šéfa lístky zadarmo šomrajúc si popod fúzy, že vám nejaký ten volňásek radšej na hokej alebo najnovší film Zdeňka Trošky mohol dať. Pravdou ostáva, že obliecť sa ako kultúrny človek je minimum, akým možno preukázať aspoň ako-takú úctu voči výkonu účinkujúcich.

Na pohreb prababičky by ste si kanárikovožlté crocsy* a šušťáky Fuma za 123 Kč od Vietnamca neobliekli. Reklamné tričko s logom ČSSD na svoju vlastnú svadbu pravdepodobne taktiež nie.

Tak prečo sa tak macošsky správať k Českému Filharmonickému Sboru Brno?

* miere ohavnosti tohoto zvráteného výkriku gumárenského priemyslu dozaista ešte nejaký článok venujem

Etwas Kleines für die Kinder...

Prezeranie si albumov z detstva nemusí byť zakaždým spojené s pocitmi nostalgie a spomienkami na letné prázdiny u babičky, hranie schovávačky v družine, prípadne časy, keď sme nedeľné doobedia namiesto útrpného spamätávania sa zo sobotnej noci trávili sledovaním Kuka.

U mnohých sa také prehrabávanie starými fotkami zvykne snúbiť so značnými rozpakmi až výčitkami, najmä keď si uvedomíme, aké šialené kúsky oblečenia boli schopní naši dobrí rodičia na nás navliecť. Ja napríklad budem do konca života trpko spomínať na škriabajúce punčocháče zarezané v mojej pneumatike (nie, nebola som detsky bacuľatá, bola som regulérne tučná). Traumu mám aj z fialových kaliopiek z Tuzexu (pre neznalých-legíny s uškom na päte, aby lepšie držali), v ktorých som zvykla nosiť zapravený hrubý štrikovaný svetrisko so sobom. Celý tento môj outfit bol korunovaný účesom, vďaka ktorému som vyzerala ako potomok Mr.Spocka a princeznej Fantagiro.

V súvislosti s touto témou ma ale napadla oveľa pálčivejšia otázka: Čo však deti najpoctivejších pravičiarov? Ako sa budú pri pohľade na fotky z detstva cítiť oni?

Táto dilema sa mi vynorila v hlave pri prezeraní stránok odevnej firmy Thor Steinar, ktorej motto znie : "Nordic brand since 1999" a ktorej hlavnú klientelu tvoria zákazníci povedzme radikálnejších názorov. Módni návrhári spomínanej značky totiž myslia aj na deti týchto pravicových extrémistov, a tak vytvorili pozoruhodnú edíciu detského oblečenia.
Ľaľa, zopár ilustračných modelov tu:

Thor Steinar detská vetrovka Ansgar. Vetrovka s kapucou z RipStop materiálu. Sieťová podšívka, vetracie otvory na zips pod ramenami, mnoho praktických vreciek.

Thor Steinar detská mikina Raue Gesellen Kind. Novinka! Prvá detská kolekcia Thor Steinar!

... rozkošné...

Nože si teraz, keď sme uvedení do obrazu, predstavme modelovú situáciu:

Andrej má 23 rokov pracuje ako asistent asistentovho asistenta v nadnárodnej firme a kvôli pošramoteným vzťahom so svojou matkou má výrazné problémy nájsť si priateľku.

Jedno pekné popoludnie naberie odvahu predstaviť svojim rodičom (samozrejme verným zákazníkom Thor Steinar) nádejnú nevestu. Po vyčerpaní všetkých konverzačných tém od počasia až po zdravotné problémy psa otca koňa brata nastane obligátne strápňovanie ratolestí vo forme prezerania si fotiek Andreja, keď bol ešte malý. Máme možnosť zhliadnuť Andreja v čiernych gladiátoroch s bielymi šnúrkami, bielymi trakmi a svedčivom štrikovanom svetríku s červenou nášivkou Thor Steinar.

Konverzácia by mohla vyzerať nasledovne:

"... a tu je aj s ockom na výročných oslavách ku dňu vzniku Slovenského štátu... tu sme zasa na vianočnom koncerte Orlíka... no a táto je z detského letného tábora Dělnickej strany, strýc bol v tom čase predseda..."

Andrejova partnerka zhrozene sleduje fotky, matkin výklad, potom opäť fotky, zmätene sa pozerá na hanbou fackovaného Andreja, až kým sa nezdvihne a nezahlási niečo v štýle: "Ďakujem za chlebíčky, ale musím utekať na keramický krúžok". Andrej sa ju snaží neskôr skontaktovať, ale márne, čo ho psychicky nadobro položí a skončí ako pokladník v predajni zimného oblečenia pre psy a mačky.

Súdneho človeka takáto predstava predsalen donúti prehodnotiť svoj postoj voči výzoru ako vystrihnutého z Burdy '89 a uvedomiť si, že existuje aj väčšie zlo ako tesiláky, kaliopky, poprípade jágrovka.*

PS: Zaručene pravý tovar tejto značky si v prípade záujmu môžte kúpiť napríklad tu, ak nechcete zbytočne platiť za dovoz zo zahraničia, to pravé orechové nájdete tu.


* legendárny účes Jaromíra Jágra na prelome rokov 80-tych a 90-tych.

vlastenecky štýlovo

Jeden by si pomyslel, že jediné, na čo sa slovenský svet módy zmôže (slovné spojenie "slovenský svet módy" poprosím brať s nadhľadom), je novootvorený obchod v Auparku Zuzky Belohorcovej, poprípade ohavné módne editoriály tak príznačné pre slovenské časopisy pre ženy.

Pravdou však ostáva, že kto hľadá, ten nájde a čuduj sa svetu, aj u nás existujú kreatívni mladí ľudia, ktorí sa neuspokoja len s kolekciami pripomínajúce outfity ala Quelle 98.

Michaela Bednárová so svojou rýdzo slovenskou značkou puojd patrí medzi nich. Všetky produkty z tvorivej dielničky tejto vyššie spomenutej mladej slečny (alebo dámy?) sú totiž inšpirované motívmi slovenskej štátnej vlajky. Ak sa vám však pri predstave národných motívov vybaví šál s logom Spartak Trnava a podobné obludnosti, ste na omyle. Puojd je značka hýriaca sviežimi nápadmi, humorom a nadhľadom, pod ktorou nájdete okrem tričiek, mikín a tašiek aj skvosty ako napríklad pravé vlastenecké tepláky, kravaty pre mladých národne uvedomelých šuhajov, či zástery ako stvorené pre dievky do voza aj do koča.

Za zmienku stojí aj reakcia na výbušni

nové faux pas slovenskej polície v podobe tzv. Bombatričiek (keby som sa mala opäť vrátiť na strednú a zopakovať si výmenný pobyt v Nemecku, namiesto šúpolia a domácej slivky by som s najväčšou pra

vdepodobnosťou priniesla môjmu hostiteľskému nemcovi toto):

Produkty puojdu nie sú určené pre zanietených hejslovákov, cieľovú skupinu tvoria najmä turisti. Napriek tomu sú však prudko nositeľné a praktické, zapadať ich vo vitrínke prachom ich teda pravdepodobne nenájdeme.

Na záver ešte zopár meisterstuckov, ktoré sú mimochodom k mání na oficiálnej stránke.