sobota 5. marca 2011

Som kokot a som ním rád.



V mojej firme som spokojný. Vyštudoval som hovno, lebo som raz na hodine fyzicky atakoval môjho profesora za jeho nemiestne poznámky, že som na škole jedine vďaka Popradskej káve a Tatiane, ktorú sponzorsky venoval na ktedru výfukových plynov môj všemocný tata. Ale nevadí mi to, lebo teraz mam KARIÉRU.
Predávam ojazdené trojkolky, ktoré fungujú na ručný pohon malomocných obyvateľov vymierajúcej autistickej osady v delte rieky Dunaj.
Môj mongolský pologramotný šéf mi povedal, že keď si spravím titul, tak dostanem na výplatnej páske o 15 euro naviac, tak študujem históriu na Univerzite Rora Šleptavého v Čičmanoch. Štúdium zvládam na samé jednotky, keďže sa o dejiny zaujímam odkedy mi prýšti dostatok semä z môjho zakrslého falusu, takže sa naštastie nič nepotrebujem učiť.

Taktiež sa veľmi čudujem, keď ma niekto vymenuje za kokota večera.



Odporúčaná literatúra k vyššie uvedenej problematike: TU.