za kredity o sedlači

V živote ženy sú momenty, keď si želá mať po ruke plameňomet. Alebo brokovnicu, či aspoň praobyčajnú kolotočársku vzduchovku.

Tak tomu bolo aj onehdá, jednej piatkovej noci, čo by kameňom dohodil, v istom podniku v mojej rodnej Partyslave*. S vidinou nie úplne otrasného večera som sa napriek môjmu odporu k 98 percentám tunajších podnikov vybrala s kamarátkami socializovať do mesta. Asi mám okolo seba akúsi zvláštnu auru, ktorou priťahujem buď toluénových feťákov, jehovistov, alebo hormónmi zmietaných adolescentov v šušťákoch, pretože iné vysvetlenie na to, čo sa nám v ten večer udialo, nenachádzam.

Ako si tak sedíme a rozoberáme životnedôležité témy, ako napríklad, negatívne následky miešania spišskej borovičky s tramínom červeným, z ničoho nič si pri náš stôl bez opýtania prisadla skupinka podgurážených (=ožratých ako doga) mladých mužov.

Na hlave toľko gélu, čo by vydržalo Danovi Nekonečnému na celé turné po východnom Slovensku, úroveň vyjadrovania sa pohybovala niekde zľahka pod cvičeným šimpanzom. Čerešničkou na torte celej tejto vyberanej spoločnosti bola ich neodbitná potreba nadväzovať konverzáciu.

Slušné prejavy nezáujmu z našej strany však boli bezúspešné, nuž chopila sa iniciatívy moja kamarátka K. a v duchu Kto do teba kameňom, ty doňho tehlou, prejavila svoju nevôľu zdieľať s nimi večer spôsobom, za aký by sa nemusel hanbiť ani majster Meliško.

A to evidentne nečakali, lebo v tu ránu do doposiaľ jedného z úlisne úslužných nápadníkov vošla všetka zloba sveta, bravčovú tvár zalial rumenec, div, že mu z nosa nezačali šlahať pekelné plamene, nuž dvihol sa aj so svojimi kolegami na odchod.
Svoju verbálnu retardáciu už však na uzde neudržal a s K. sa rozlúčil slovami:

"... a ty p..a! Ty by si si už mala konečne za..bať, lebo podla mňa si už tak 100 rokov ne..bala!"

K. mu na to so stoickým úsmevom mu odvetila:

" ... je to síce smutné, ale ani nevieš, akú máš pravdu ...", a exla do seba akciovú tequillu za euro, toho večera už 5. v poradí.






*slovná prešmyčka za ktorou sa skrýva pomenovanie hlavného mesta Slovenskej republiky, využívané najmä pri hanlivých opisoch miestneho nočného života